Edu game Volanie divočiny

S Lobelkou si deti svoju školu v prírode skutočne užijú v prírode. Moje dieťa sa v škole v prírode učilo piecť vianočku, čo je určite super ale nedozvedelo sa nič o Štiavnických vrchoch, ani o tajchoch v okolí hotela. A ako samo zhodnotilo, v škole v prírode bolo dobre, ale v prírode vlastne ani neboli.

Edu program je pre mňa dobrodružstvo. Spoločne s deťmi putujeme a skúmame. Stávajú sa z nás objavitelia na našej expedícii do divočiny. V lese, pri rieke a na lúke sa cítime dobre a slobodne. Nebadane oprášime čo to z prvouky, vlastivedy i slovenčiny a matematiky. Teraz nie je podstatné poznať meno každého chrobáčika. Dôležitejšie je spoznať prečo je taký nenahraditeľný, prečo by chýbal, keby tu nebol... Vnímame svet okolo nás ako úžasné miesto, kde všetko so všetkým súvisí. Používame všetky zmysly. Vidíme krásu, počúvame neznáme tajomné zvuky, cítime vôňu ale aj chuť. Odkrývame tajomné príbehy zo stôp v kalužiach. Niekedy sa fantázia a predstavivosť detí prebudí až natoľko, že s úžasom zbadajú trebárs aj rysa tam, kde v skutočnosti naozaj nie je. Ale o to ide. Nechať sa očariť prírodou a objavovať...

A aké sú moje postrehy?

Deti milujú vodu. Prechádzať sa v gumákoch v malom potôčiku je pre neskutočný zážitok, ktorý mnohé z nich dovtedy nezažili. A zrazu ani blato na teplákoch nevadí.

Pociťujú strach ale aj očarenie zo zvukov lesa. Podarilo sa nám začuť jeleňa, ktorý sa snažil zapáčiť svojej vyvolenej. A hoci spočiatku boli niektoré deti aj preľaknuté, lebo tento zvuk je naozaj silný, nakoniec to bol úžasný zážitok. A rev jeleňa skúšali napodobňovať aj dievčatá.

Príbehy majú svoje čaro. Či už sú to legendy z čias minulých alebo zážitky z vlastného bádania v horách.

Táto práca je pre mňa inšpirujúca. Je úžasné, keď Vám deti povedia, že keď ony raz vyrastú, chcú robiť presne to čo vy, aj oni budú chrániť prírodu...

Pani učiteľky často vravia, že deti lepšie vnímajú, keď sa spoločne rozprávame a objasňujeme čo to z ekológie a podobne. Možno to bude aj v tom, že „učenie“ von je proste iné. Je úžasné.

A čo mi teda porozprávali samotné deťúrence počas školy v prírode?

• „Keď vyrastiem stanem sa prezidentom a ja to tu všetko zmením!“ (Čaká nás teda možno „zelenšia budúcnosť“. Ochranu prírody deti berú naozaj vážne).
• Často sa ma deti pýtajú „Odkiaľ toho toľko vieš?“ A ja im s úsmevom odpovedám, že sa rada túlam v prírode tak, ako sme sa dnes túlali spolu a rada čítam krásne knihy.

 

Zuzka (wildwatcherka, interpretačná sprievodkyňa s medzinárodným certifikátom spoločnosti Interpret Europe, odborná garantka edu game modulu Volanie divočiny - Lobelka)